1.

K chorej babke zavolali doktora. Keď odišiel, tak sa babka pýta:

„A to bol kto pri mne, deti moje?“

„Doktor, babka, doktor!“

„Veď preto, na farára si veľa dovolil!“

 

2.

Farár ide na návštevu. Zazvoní u dverí; žena, ktorá si myslí, že sa vracia domov manžel, povie:

„To si ty miláčik?“

„Nie, ale som z tej istej firmy“ – odpovedá farár.

 

3.

Mních prechádza cez križovatku a sleduje mraky na oblohe. Policajt naňho volá:

„Hej, pane, pozerajte sa kam idete, lebo pôjdete tam kam sa pozeráte!“

 

4.

Pán Boh vyháňal Adama z raja a takto volal za ním:

„V pote tvári budeš jesť chlieb .... a aby si to nemal také ľahké, tak ti stvorím aj svokru!“

 

5.

„Je pravda, že po smrti sa človek zmení na prach?“ - pýta sa dievčatko mamy.

„Je to pravda, prečo sa pýtaš?“

„Tak to za našou skriňou muselo zomrieť veľmi veľa ľudí.“

 

6.

„Zasa si bol vo farskej záhrade kradnúť jablká?“ - karhá otec syna.

„Otec, veď tam bola aj Panna Mária!“

„Čo to trepeš?“

„Naozaj! Pred farou sa rozsvietilo svetlo, vyšiel pán farár s nejakou ženou a hovoril jej: Panenka Mária, len aby ťa nikto nevidel!“

 

7.

Jurko sa pomaly chystal  do kostola a celou cestou sa vliekol. Keď prišiel domov, mama sa ho pýtala:

„Neprišiel si neskoro?“

„Nie!“ - bránil sa Jurko – „práve mi spievali: - vitaj hosťu najvzácnejší!“

 

8.

Pred nebeskou bránou stál zástup žien. Sv. Peter vyšiel pred bránu a hovorí ženám:

„Ktorá z vás klebetila a ohovárala čo len raz, nech odtiaľto odíde!“

Všetky ženy poodchádzali, len jedna zostala stáť. Sv. Peter podišiel k nej a zvolal na ostatné: „Vezmite aj túto hluchú!“

 

9.

Do kníhkupectva príde žena a pýta sa predavačky:

„Mám chorého muža, nemali by ste pre neho nejakú knižku?“

„Azda modlitebnú?“ -  pýta sa predavačka.

„Ale nie! Tak zle to s tým mojím starým nie je!“

 

10.

V kostole sa ľudia modlia krížovú cestu, no pána farára súrne zavolali zaopatrovať chorého. Pán farár poprosil kostolníka, aby s veriacimi dokončil krížovú cestu. Keď sa neskoro večer pán farár vracal domov, videl, že v kostole sa ešte svieti. Vojde dnu a tu počuje kostolníkov hlas :

„Dvadsiate šieste zastavenie, Šimon z Cyrény si berie Veroniku za manželku!“

11.

Na nedeľnej sv. omši sedel gazda v lavici, rozmýšľa  o svojich koňoch a zadriemal.

V tom pri ňom zazvonil kostolník so zvončekom. Gazda sa strhol a vykríkol:

„Hó, ešte sa na mňa vytrepú, potvory!“

 

12.

Spovedal sa chlap a takto hovoril pánu farárovi:

„Tento mesiac som zarobil o 5 tisíc viac!“

„Ale veď, to nie je hriech.“

„No hej, ale niekomu sa s tým musím pochváliť.“

 

13.

Spovedal sa cigáň:

„Pán farár, ukradol som nohavice.“

„A ľutujete?“

„Ľutujem, že som neukradol aj sako!“

 

14.

Na hodine náboženstva:

„Deti, kto z vás chce ísť do raja?“

Prihlásia sa všetky deti, len Jurko nedvíha ruku.

„Ty  nechceš ísť do raja?“ - pýta sa katechétka.

„Chcem, ale mama povedala, že o tretej musím byť doma.“

 

15.

Dve smrtky idú na motorke a jedna si nesie náhrobný kameň.

„Čo to nesieš so sebou?“

„A vari mám ísť bez dokladov?“

 

16.

Cez sv. omšu, keď kňaz dáva znak pokoja, sused susedovi podáva ruku a ten mu hovorí:

„A čo sused, vari už idete domov?“

 

17.

Mojžiš schádza z hory Sinaj a v rukách nesie kamenné tabule s Desatorom. Predstúpi pred zástup a hovorí:

„Mám pre vás dve správy, jednu dobrú a druhú zlú; najskôr tá dobrá! Prehovoril som Pána Boha a zo sto prikázaní som vyjednal iba desať, ale tá zlá správa je, že šieste  prikázanie zostáva!“ (6. pr. - Nezosmilníš!)

18.

Chlapi stavali stajňu pre farárovho koňa. Ten ide skontrolovať ich robotu a zdá sa mu, že dvere do stajne sú nízke. A jeden z chlapov mu na to odpovie:

„Nebojte sa, pán farár, väčší kôň ako ste vy tadiaľto nepôjde!“

 

19.

Pán Ježiš sa hnevá na sv. Petra:

„Dal som ti kľúče od nebeskej brány a sú tu samí hriešnici!

„Ja za to nemôžem, keď ich Panna Mária púšťa zadnými dverami!“ - bráni sa sv. Peter.

 

20.

Sv. František ide so spolubratmi na prechádzku. Keďže je veľmi teplo, bratia šomrú na slnko. Sv. František sa modlí:

„Ďakujem ti, Pane, za slnko, že nás ohrieva.“

Na druhý deň, keď sa prechádzajú zastihne ich dážď. A spolubratia opäť šomrú. Vtedy sa sv. František modlí:

„Ďakujem ti, Pane, za dážď, že zvlažuješ zem.“ Na ďalší deň znovu svieti slnko a na prechádzke sa malý vtáčik vyšpiní sv. Františkovi na hlavu. Spolubratia čakajú, čo na to povie sv. František a on sa modlí:

„Ďakujem ti, Pane, že kravy nelietajú.“

21.

Pán farár opravuje plot, na ktorom zatĺka klince. Pristaví sa pri ňom malý chlapec:

„Chceš mi pomôcť?“

„Nie, len čakám, čo poviete, keď sa udriete po prste.“

 

22.

Aké meno dávate vášmu dieťaťu? – pýta sa pán farár pri krste.

„Tiger!“

„Ale veď to nie je meno pre dieťa.“

„Čo by nebolo! A pápež sa volal Lev!“

 

23.

Na krste:

„Aké meno dávate vášmu dieťaťu?“

„Žilina!“

„Ale to nemôže byť!“

„A Martin, Mikuláš môže byť?“

 

24.

Opitý gazda ide domov cez cintorín. Naraz ho ktosi chytí za plece.

„Kto si?“

„Smrť!“

„Och, vďaka Pánu Bohu, ja som sa už zľakol, že je to moja stará!“

 

25.

Veliteľ lietadla hlási:

„Veža, veža, vypadol nám pravý motor, čo máme robiť?“

„Nebojte sa, doletíte aj s jedným motorom!“

„Veža, veža, vypadol nám aj ľavý motor, čo máme robiť?“

„Opakujte po mne: Otče náš, ktorý si na nebesiach ...“

 

26.

Darom jemného humoru bol obdarený aj pápež Ján XXIII. Raz na prechádzke začul ako sa istá osoba pohoršuje nad jeho výzorom /bol tučný/. Tejto osobe povedal:

„Viete, milá pani, voľba pápeža nie je voľba kráľovnej krásy.“

 

27.

Počas návštevy Izraela zavtipkoval pápež:

„Ja, keď sa chcem z Ríma porozprávať s Pánom Bohom, stojí ma to veľa peňazí. Vy to tu máte lepšie, pre vás je to len miestny hovor.“

 

28.

Mladý kaplán vyučuje náboženstvo. Cez prestávku príde za ním Janko a pýta sa:

„Ľúbite husacinu? Mama vám chce jednu hus poslať.“

Prešiel týždeň, dva a húska neprichádza. Kaplán sa pýtal Janka:

„No čo je s tou sľúbenou husou?“

„Nebude z nej nič, hus vyzdravela.“

 

29.

Chlap sa modlil v kostole:

„Pane Bože, mám rád moju svokru, ale ak ju máš ty radšej, tak si ju ber!“

 

30.

Narodili sa trojčatá. Päťročný synček, ktorému zrazu pribudlo toľko súrodencov sa pýta:

„Otecko, to ostanú všetky u nás alebo nám ich

Pán Božko poslal, aby sme si z nich vybrali?“

31.

Žaloval sa mlynár susedovi:

„Neviem, čím to je, ale z roka na rok sa mi darí horšie a horšie.“

„To preto, lebo tvoj mlyn má jednu chybu!“

„Akú?“

„Melie aj v nedeľu.“

 

32.

Cez vojnu ošetrovala raneného vojaka rehoľná sestra Agáta. Po vojne sa chcel poďakovať, kúpil kyticu kvetov a vybral sa do kláštora.  Vrátnička mu oznámila, že je na správnej adrese, ale že sestra Agáta sa medzitým stala ctihodnou matkou /predstavenou kláštora/. Zmätený vojak povedal:

„Ctihodnou matkou? Keby som to bol vedel, tak niečo donesiem aj tomu malému!“

 

33.

„Koľko ľudí pracuje na tom úrade?“

„Sotva polovica!“ – odpovedal druhý.

 

34.

Janko príde domov v nedeľu natešený z kostola a hovorí mamičke, že si potykal s pánom farárom.

„Ako to, veď pán farár je už starý človek?“

„No keď pán farár povedal: Pán s vami!, ja som odpovedal - i s duchom tvojim.“

 

35.

Pri spovedi sa pýta žena pána farára:

„Môžem ísť na sv. prijímanie, keď som sa v zrkadle obdivovala, aká som krásna?“

„Môžete, to nie je hriech, ale omyl.“

 

36.

Na hodine náboženstva:

„Pán kaplán, možno niekoho potrestať za to, čo neurobil?“

„Pravdaže nie!“

„Tak to potom dobre, lebo ja som sa nenaučil, čo ste nám dali na domácu úlohu.“

 

37.

Na hodine náboženstva:

„No, deti, kto z vás nebol v nedeľu v kostole?

„ja!“ - odpovedá Miško.

„A vieš, aký je to hriech?“

„Áno, viem – dedičný!“

 

38.

Na faru prišiel návštevník, ale pán farár nie je doma. Gazdiná ho pozýva ďalej, ale ten nechce ísť a vyhovára sa, že má špinavé nohy. Na to gazdiná odpovedá:

„To nevadí, máte obuté topánky!“

 

39.

Na hodine náboženstva sa pýta pán farár detí, či urobili niekoho šťastným. Prihlási sa Petrík a hovorí:

„Bol som celý mesiac na prázdninách u starkej a keď som odchádzal, povedala: aká som šťastná, že konečne ideš preč!“

 

40.

Kostolník oslavoval 40 rokov služby v kostole. Pán dekan mu hovorí:

„Iste ste za toľké roky počuli kázne mnohých farárov.“

„To áno, ale Pán Boh ma obdaril tou milosťou, že v neho ešte stále verím.“

41.

Pápež Ján XXIII. navštívil v Ríme „Nemocnicu Ducha Svätého“, v ktorej slúžia rehoľné sestry. Predstavená veľmi rozrušená sa mu predstavuje:

„Svätý Otče, ja som predstavená Ducha Svätého.“

„Máte šťastie, ja som len námestník Ježiša Krista.“

 

42.

Učiteľka v triede:

„Vy by ste mali sláviť sviatok 1. novembra. Keď sa niečo stane, tak ste zrazu všetci svätí.“

 

43.

Opitý muž príde domov a žena sa ho pýta:

„Čo ste zas oslavovali?“

„Pápežove meniny!“

„Ale veď  nie je ani Jána ani Pavla!

„To nie, ale je druhého!“

 

44.

Išli dve dievčatá, deti lekára popri kostole a jedna hovorí:

„Tu býva Pán Boh.“

„To nie je pravda! Mne starká povedala, že Pán Boh býva v nebi.“

„No hej, býva v nebi, ale tu v kostole ordinuje.“

 

45.

Peťo a Maťo sú v múzeu a zastanú pred sochou.

„Kto je to?“ - pýta sa Peťo.

„Adam!“

„Si si istý? A kde je potom Eva?“

„Išla po jablko.“

 

46.

Malý Janko príde domov zo spovede a plače: „Pán farár mi dal pomodliť sa päť otčenášov a ja viem len jeden!“

 

47.

Starká napomína vnúčika, ktorý si točí ruženec na prste.

„Pátričky nie sú na hranie. Na každom zrniečku sedí anjelik, ktorý môže spadnúť!“

Keď starká odišla, vnuk silno roztočil ruženec a zvolal: „A teraz sa chlapci držte!“

 

48.

Spytuje sa jeden svadobčan kostolníka:

„Prečo máte obraz na oltári zakrytý?“

„Nemáme ho zakrytý stále, len pri svadobných obradoch. Viete na tom obraze je výjav s nadpisom: Bože odpusť im, lebo nevedia čo robia!“

 

49.

V jednom okne bol nápis: „Predám klavír!“ A v druhom okne zas: „Chvála Bohu!“

 

50.

„Môj brat je farárom a každý mu hovorí velebný Otec!“ – chváli sa jeden.

„A môj brat je biskupom a hovoria mu vaša eminencia!“ – chváli sa druhý.

„To je nič. Môj brat má 140 kg a každý, kto ho stretne, povie: Ach môj ty Bože!“

51.

Hovorí jeden druhému:

„Náš pán farár je ako Boh. V nedeľu je nepochopiteľný a v týždni neviditeľný.“

 

52.

Starká má chrípku. Vnučka Marienka sa večer pred spaním modlí:

„Pane Bože, uzdrav našu starkú, ale nechoď ku nej blízko, aby si neochorel aj ty!“

 

53.

Jano s Ďurom idú opití cez les. Tu Ďuro vrazí do stromu a povie:

„Pochválen!“

Vrazí i Jano do stromu a tiež povie:

„Pochválen!“

Nato Ďuro hovorí:

„Počuj Jano, sadnime si tu do jarku a počkajme, kým tá procesia prejde.“

 

54.

Stretnú sa dvaja kamaráti a jeden je veľmi smutný. Druhý sa ho pýta:

„Čo ti je? Čo sa stalo?“

„Ale, moja stará išla kúpiť zemiaky a zrazilo ju auto!“

„Preboha a čo si potom urobil?“

„Ryžu.“

 

55.

... a tento doplň ty sám ...