Človek je len prejavom hmoty; problémami ducha možno kľudne pohŕdať;

netreba sa pýtať, či existuje duchovný svet, či existuje Boh, či existuje večnosť. Otázka Boha nemusí človeka zaujímať, veď mu to na nič nepomôže. Toto sú základné omyly mimoriadne vážne.

Vážne myšlienkové omyly, nemenej nebezpečné sú:

• Boh nie je dosť spravodlivý;

• Boh sa hnevá a chystá tresty;

• utrpenie nemá zmysel;

• život, okrem telesného života nie je nič;

• ľudia sú len zlí;

• život nemá zmysel;

• pozemský život nemá veľký význam, význam má len večnosť;

• človek sa po smrti znovu prevteľuje do iného človeka alebo zvieraťa /reinkarnácia/;

• prejavy viery stačí zachovať, netreba ich rozvíjať;

• človek môže konať podľa vlastnej ľubovôle;

• človek môže dobrovoľne odísť zo sveta /sebevražda/;

• človek je úplne pánom svojho života a osudu;

• všetko v živote je len náhoda;

• všetko vo svete je vedené len ľuďmi;

• netreba sa usilovať o dokonalosť;

• človek nepotrebuje duchovné vedenie;

• Boh sa nemôže prejaviť v dianí ani vo vedomí;

• netreba sa modliť;

• netreba byť pokorný;

• možno odplatiť zlo zlým, pomstiť sa za krivdy je normálne;

• netreba si všímať, čo sa okolo nás deje;

• netreba si až tak všímať vlastné vnútro; treba sa starať výlučne o hmotný blahobyt a telesné pohodlie;

• netreba sa starať o tých, čo sú v omyloch a blúdia;

• základ je žiť pre seba;

• myslieť si, že dosť viem a poznám;

• myslieť si, že dostatočne verím, dúfam a milujem;

• myslieť si, že som dosť nábožný;

• myslieť si, že som sebestačný;

• domnievať sa, že robím dosť;

• myslieť si, že môj život je najťažší;

• ľutovať sa na každom kroku;

• z nešťastných situácií obviňovať vždy druhých;

• čakať vždy na pomoc druhých a nezačať od seba;

• žiadať pomoc od Boha , ale sám nepomôcť nikomu;

• myslieť si, že aj bez lásky k Bohu a k ľuďom možno šťastne žiť

• všetko vidieť pesimisticky, tragicky a beznádejne;

• na všetko hľadieť jednostranne;

• brať všetko krajne fanaticky;

• extrémne odsudzovať nové veci;

• zubami nechtami sa držať tradície, zvyku, minulosti, aj keď v nich už nežijeme;

• hovoriť zle o živote, keď sa neplnia naše predstavy;

• nespájať všetko s láskou k Bohu;

• hromžiť, roztrpčovať sa, reptať, znechucovať iných;

• zamerať sa krajne na veci, ktoré sa pominú;

• podliehať malomyseľnosti, preceňovať sa;

• nadmerný strach zo smrti;

• stále obavy o budúcnosť, akoby nebolo Božej starostlivosti;

• samotárenie;

• neplodná fantázia, neplodná melanchólia;

• rozpustilosť;

• prílišné rozumárstvo;

• precitlivelosť;

• ustavičná zachmúrenosť, zvraštené čelo a výčitky každému.