cirkev – pripravená loďka!                                             Mk 3,7-12

Je dobré si pripomenúť, že evanjelista Marek čerpal z „predmarkovskej“ tradície, čiže z toho, „čo sa o ňom, o Ježišovi, hovorilo“. Ústna interpretácia bola „učesaná“ tak, aby sa posolstvo dalo ľahšie a bez omylov zapamätať, aby malo taký myšlienkový základ, ktorý by sa dal všetkým odovzdávať ďalej ústnou tradíciou. Jednoduchí ľudia nevedeli čítať, písať a všetko dôležité si podávali iba ústne. K obyčajným ľuďom sa „písomnosti“ nikdy nedostali; museli to byť majstri v učení sa naspamäť.

Od dnešného úryvku sa v Markovom evanjeliu všetko mení. Predchádzajúce kontroverzie (v Kafarnaume) sa už nespomínajú. Zmena miesta (more, Genezaretské jazero) jasne hovorí, že prichádzajú nové udalosti.

ľudia prichádzajúci z iných oblastí ukazujú, že Ježišovo pôsobenie už presahuje Galileu a rozširuje sa aj mimo ňu. V evanjeliu sv. Marka je jediné miesto, kde sú vymenované konkrétne oblasti, z ktorých prichádzajú zástupy za Ježišom. V porovnaní so zástupom u Jána Krstiteľa (por. 1,5) tu ide o oveľa väčší výpočet. Marek tým chce zdôrazniť aj fakt, že je tu niekto omnoho väčší než Ján Krstiteľ. Opis oblastí je zachytený z pohľadu Galiley (ktorá je v strede) a zakresľuje okolo nej „oblúk“ od juhu na východ a na sever. Okrem Idumey (starozákonný Edom) ide o oblasti, kde Ježiš aj sám pôsobil. Zaujímavé je, že Marek vynecháva Samáriu. Podľa Marka tam Ježiš nepôsobil a v závere evanjelia, keď Ježiš prechádzal z Galiley do Judska, Samáriu obchádzal cez Pereu. Marek vynechal aj mesto Dekapol, hoci Ježiš v tomto meste bol. Marek asi potreboval zostať pri čísle „sedem“ (menuje sedem oblastí), čo v biblických číslach symbolicky znamená „zo všetkých končín, regiónov, zovšadiaľ“, je to číslo plnosti.

Nové dôležité epizódy (snáď aj pre lepšie zapamätanie si) sa odohrajú, keď Ježiš sedí na loďke a z loďky učí zástupy.

„Ježiš“ – Ježiš a Jeho verejné účinkovanie je silno spojené s nejakou viac či menej dôležitou činnosťou (chodením, uzdravovaním, učením). Marek začína novú stať Ježišovým menom, čím jasne zdôrazňuje hlavnú postavu celej nasledujúcej state.

„So svojimi učeníkmi“ – To neboli iba tí, ktorých Ježiš doteraz sám povolal. Boli to aj takí, ktorí sa sami rozhodli ísť za Ním, lebo „žasnú“ nad Jeho učením. Na rozdiel od učeníkov Jána Krstiteľa či učeníkov farizejov, Ježišovi učeníci boli stále s Ním a začali tvoriť celkom „nové“ spoločenstvo už podľa nového učenia, podľa evanjelia (začala sa tvoriť nová rodina). Už tu je náznak toho, čo príde, že bude založená Cirkev.

„Utiahol sa“ – Toto sloveso Marek používa iba na tomto mieste. Predtým i potom Ježiš jednoducho „odišiel“, čiže zmenil miesto. Prečo tu Marek robí výnimku? Možno preto, lebo v Ježišovi doznieva zlovestný úmysel farizejov a herodiánov, ktorí sa v predchádzajúcej stati rozhodli, že Ho zabijú. Ak sa Ježiš „utiahol“, mohlo by to vyjadrovať určitý druh smútku a sklamania. Miesto, kam sa Ježiš „utiahol“, bolo však dobre známe všetkým i protivníkom, neschoval sa teda dôkladne, preto by sa mohlo ísť aj o jednoduchý oddych alebo o privátnu prípravu na utvorenie skupiny „Dvanástich“ (apoštolov), ktoré nasleduje v ďalšej stati (3,13-19).

Od tohto gréckeho slovesa „utiahnuť sa“ je odvodený aj výraz „anachoreta“, čiže pustovník – muž, ktorý sa „utiahne“ do samoty, celkom sa „oddelí“ od ostatných, ale nie je to útek či opustenie bojiska. Aj Ježiš tu v pravej chvíli zostáva sám so svojimi priateľmi; v dôvernej samote im zjavuje sám seba.

„K moru“ – Galilejské jazero. Je to veľké sladkovodné jazero, ktoré bolo pre okolité dediny a mestečká dôležitým zdrojom obživy. Miesto, kam sa Ježiš „utiahol“ (podľa tradície), je Tabgha, čo je asi 2,5 km od Kafarnauma (juhozápadne po pobreží). Pravdepodobne je to miesto, kde sa Ježiš častejšie „ukrýval“ pred nežiaducou popularitou.

„šiel za ním, nasledoval ho“ – Niektoré rukopisy toto sloveso vynechávajú. Ježišove zázraky vzbudzovali v celom okolí nebývalý záujem. Ježiš sa stal tak populárny, že o Ňom nielen všade rozprávali, ale mnohí išli za Ním, trávili s Ním čas, mnoho času.

„Početný dav, ktorí počuli všetko, čo robí“ – „Dav, ktorí počuli“. Pred správnou gramatikou dostáva prednosť „správny“ význam slovného spojenia. „Dav“ je predsa iba jeden a „ktorí počuli“ je viac osôb. Marek slovo „dav“ používa iba tu. Viackrát používa slovo „zástup“ (38-krát). Zdá sa, že slovo „dav“ vyjadruje omnoho viac ľudí než slovo „zástup“. Z oblastí, ktoré Marek vymenoval, neprišiel teda iba zástup, ale dav, čiže veľké, veľké množstvo ľudí. Slovenský preklad je upravený: „veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí“. Slovo „všetko“ je v slovenčine vynechané.

„Z Galiley“ – V Ježišovej dobe to bolo prosperujúce územie pod správou Herodesa Veľkého a neskôr jeho syna Antipasa. Bola ideálne členená a do ktorejkoľvek jej časti sa dalo doraziť do dvoch dní. Bol to úrodný kraj (vo veľkom tu pestovali pšenicu, vinič, olivy). Navyše mali veľké Galilejské jazero, čo poskytovalo možnosti na obchodovanie s rybami. Prevažne poľnohospodársky (agrárny), vidiecky charakter krajiny dotvárala malá skupina aristokratov a zbohatlíkov. V evanjeliu sv. Marka sa Galilea teší privilégiu, veď je krajom Ježišovho ohlasovania Božieho kráľovstva a jeho zázrakov. Zároveň je aj krajom Ježišovho zjavenia sa apoštolom po zmŕtvychvstaní.

„Z Judey“ – Judea leží južne od Galiley (pod Samáriou). u Marka sa spomína spolu s Jeruzalemom už na začiatku, kde opisuje ohlas na pôsobenie Jána Krstiteľa pri Jordáne: „prichádzala za ním celá Judea a Jeruzalem“. Judea bola rímska provincia v Palestíne, kde patril aj Betlehem, mesto, v ktorom sa Ježiš narodil. Je akoby opakom Galiley, lebo tam je iba „Mŕtve more“, takmer žiadna úrodná pôda, veľké, prázdne a nebezpečné vrchy a púšť.

„Z Jeruzalema“ – Ak do Galiley dorazili až z Jeruzalema, znamená to, že Ježiš bol známy naozaj všade a získal si pozornosť už aj u najvyšších jeruzalemských autorít.

„Z Idumey“ – Idumea bola ešte južnejšie od Judey, siahala až po púšť Negev (presne medzi Gazou a Mŕtvym morom). Meno má odvodené od starozákonného Edomu. Asi 200 rokov pred Kr. boli Idumejčania prinútení prijať židovské náboženstvo, preto tam v čase Ježiša Krista okrem domorodých Arabov žili aj Židia. Za Ježišom pravdepodobne nešli Arabi z tejto oblasti, ale Židia.

„Spoza Jordánu“ – Zajordánsko (Perea) je úzky pás územia z druhej (východnej) strany Jordánu. Galilejskí Židia putujúci na juh do Jeruzalema nešli priamo rovno dole, ale prechádzali zo západného  brehu Jordánu na východný breh a prechádzali Pereou. Robili tak preto, aby zostali na židovskom území a vyhli sa samaritánskemu územiu. Ján Krstiteľ pôsobil dole, v južnej časti Perey, na východnom brehu Jordánu.

„A z okolia Týru a Sidonu“ – Je to zväčša pohanský región, nachádzajúci sa už hore nad Galileou. Tam sa Ježiš „utiahol“, keď bol v nebezpečenstve (7,24). Hoci je to pohanský kraj, Ježiš tam uzdravil dve osoby (dcéru Sýrofeničanky a hluchonemého muža).

„Ktorí počuli všetko, čo robí“ – Zoznam Ježišových poslucháčov tvorí „dav“, neobyčajne veľké množstvo ľudí, ktorí pochádzajú z oblastí zo všetkých svetových strán. nikto nikdy nedokázal takto pritiahnuť ľudí na jedno miesto. Zbor apoštolov ešte neexistoval. Skutočná „práca“ s ľuďmi začína po tom, ako si Ježiš vybral najbližších apoštolov. Hneď nato nasleduje slávna „reč na vrchu“, dôležité ponaučenia, podobenstvá, pravdy, ktoré tvoria srdce evanjelia.

„Prišli k nemu“ – Boli to vlastne dve skupinky ľudí. Jednu skupinku poslucháčov tvorili „domáci“ Galilejčania a druhá skupinka „prišla k nemu“ zo všetkých okolitých krajov.

„Aby mu bola pripravená loďka“ – doslova: „Aby stála preňho pripravená loďka“. Učeníci, rybári, vedeli presne, čo majú urobiť. Hoci predtým „zanechali svoje loďky a išli za Ježišom“ (1,16-20), teraz sa objavuje „Ježišova loďka“. Krásna symbolika, ktorou začína „rybolov ľudí“ a blíži sa vznik Cirkví.

Táto veta obsahuje dve slová, ktoré sa v celom Novom zákone objavujú iba raz. ide o sloveso „stáť k dispozícii“ a o slovo „loďka, lodička“ (zdrobnenina slova „loď“). Loďka má stáť k dispozícii pre Ježiša. Môže ísť o symboliku Cirkvi, ktorá je vždy k dispozícii Ježišovi. Je to loďka, ktorú nemožno nikdy potopiť (čo je takisto jeden zo zázrakov Ježiša Krista).

„Loďka“ – zdrobnenina lode, lodička. V skutočnosti ide o malý rybársky čln. Aj Kristov kríž bol urobený z dreva ako táto loďka. Kto sedí na loďke (je v Kristovej Cirkvi) a kto sa drží Kristovho kríža, neutopí sa, nezahynie, bude žiť naveky.

„Kvôli ľuďom, aby ho netiesnili“ – Ježiš, ktorý je na vode, dostal priestor a odstup od ľudí. Ľudia sa tlačili, ale až do vody nešli. K Ježišovi celkom blízko sa ide ináč, nie nohami. Sloveso „tiesniť“ sa u Marka nachádza iba na tomto mieste.

„Uzdravil totiž mnohých“ – Podobná argumentácia sa nachádza hneď na začiatku Ježišovho verejného účinkovania ako zhrnutie „prvého dňa v Kafarnaume“ (1,34), kde za dôvod veľkého záujmu o Ježiša uvádza takisto jeho zázračné uzdravovanie. Ježiš sa stal stredobodom pozornosti a teraz potrebuje ľuďom „zmeniť zmýšľanie“ – odpútať ich od tela a naviesť k duši. Potrebuje im povedať, presvedčiť ich, že prišiel „zázračne“ uzdraviť ich duše „choré“ hriechom, lebo v hriechu im hrozí „večná smrť“. Ježišova najvyššia moc nie je v uzdravení tela, ale v uzdravení duše, v najvyššej obete kríža, cez ktorú dostávame všetci odpustenie hriechov.

„A preto všetci, čo mali nejaké trápenia“ – Doslovne „čo mali nejaký bič“. Marek toto slovo používa vo význame „choroba“. V antickom svete bola choroba chápaná jednoznačne ako trest Boží, bič, preto snaha dotknúť sa Ježiša a vyliečiť sa pri Ňom pomaly odkrývala na tajomnej osobe Ježiša aj čosi „Božie“. Ak je Ježiš Bohom (čo bolo ťažké pripustiť), tak potom Boh trestá, zraňuje, ale aj sa zmilúva a uzdravuje.

„Sa naňho valili, aby sa ho dotkli“ – Sloveso „valiť sa, tisnúť sa“ sa u Marka nachádza iba tu. V Skutkoch apoštolov (8,16) sa takto udiali Turíce, zoslanie Ducha Svätého, ktorý sa „navalil, natisol“ na ľudí Samárie; a takisto prebehlo lúčenie s apoštolom Pavlom (20,37), keď sa všetci „valili, tisli“ Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. Záujemcovia o  uzdravenie Ježišom sa „valili, tisli“. Ježiš nerobil žiadne diagnózy, operácie, liečby. Uzdravenie prebehlo jednoduchým dotykom či slovom. Ježiša sa dotýkali aj vojaci a Židia, ktorí ho zatýkali a zväzovali. Neuzdravili sa, lebo sa Ho dotýkali s nenávistnou dušou. Dôležité je, čo má človek v duši.

„Nečistí duchovia“ – Ježiš nikdy nevidí iba telo človeka. Ježišova moc uzdravuje celého človeka, telo i dušu, predovšetkým však dušu. Zlí duchovia preto opúšťajú zajaté duše. Výraz „nečistí duchovia“ Marek použije ešte raz (5,13). Oveľa častejšie používa slovo „démoni“.

„Kedykoľvek ho videli, padali pred ním a kričali hovoriac“ – ide o maximálne zdôraznenie Ježišovej moci. Démoni „videli, padali, kričali“. Videli „HO“, padali, klaňali sa „MU“, kričali „TY“ si Boží Syn. Medzi Ježišom a padlými anjelmi bol teda úzky vzťah, poznali sa veľmi dobre. Neviditeľná moc zlého je veľká, ale Ježišova moc je omnoho väčšia a dáva záruku, že na konci vekov budú zlí duchovia navždy uvrhnutí do pekiel a totálne podriadení Božej moci. Ani Ježišova smrť na kríži, najväčší zásah do duchovného sveta, nerobí koniec prítomnosti zlých duchov. Tajomstvo prítomnosti zla v osobách pokušiteľov teda zostáva až do konca vekov. Zástupy sa na Ježiša tlačili, aby sa Ho mohli dotknúť, zatiaľ čo nečistí duchovia od Neho utekali, aby nedošlo ku kontaktu. Zdá sa, že ten „dotyk, kontakt“ Boha a zlých duchov nastane na konci vekov, čím skončí ich „moc zla na zemi“ a budú uvrhnutí do pekla, ktoré je pre nich pripravené. Ľudia nevedeli, kto to naozaj pred nimi stojí, na koho sa v skutočnosti „tlačia“, s kým túžia mať skúsenosť „dotyku“. Nečistí duchovia, naopak, vedeli úplne presne, od koho utekajú, bránia sa skúsenosti „dotyku“ s Ním. Zlí duchovia Ježiša poznali, vedeli Ho presne definovať: „Ty si Boží Syn.“

„Ty si Boží Syn“ – Kristologický titul „Boží Syn“ Marek používa často. Je to Ježišova „totožnosť“, ktorá však musí byť správne pochopená. Pri krste v Jordáne sa z neba ozval hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“. Ježišova identita „synovstva“ je povedaná jasne, že má blízky vzťah s Bohom a Boh sa k nemu zjavne priznáva. Nečistí duchovia sa však tvária „nezainteresovane“ a podávajú neosobnú definíciu: „Ty si Boží Syn.“ Zlí duchovia sa teda naozaj bránia akejkoľvek blízkosti a kontaktu s Bohom. Ježiš ani tu nedovoľuje nečistým duchom hovoriť. Prečo? Ježiš nechce byť vyhlásený za Božieho Syna nikým iným okrem svojho Otca. Keď Ježiš hovorí sám o sebe, u sv. Marka hovorí o sebe ako o „Synovi človeka“. Všetkým ostatným zakazuje počas verejného účinkovania označovať Ho za Božieho Syna. Môže to urobiť jedine Boh Otec pri osobitných zjaveniach (1,11; 9,7). Okrem toho túto pravdu píše sám evanjelista Marek v úvode evanjelia (1,1) a v závere evanjelia ju konštatuje stotník pod krížom (15,39).

Ježišov deň v Kafarnaume a teraz preberaný deň pri mori sa zhodujú v tom, že Ježiš opäť uzdravuje zástupy a zlí duchovia sa opäť podriaďujú. Dej sa akoby neposúva vpred, lebo sa v ňom prakticky opakuje to, čo už vieme z Kafarnauma. Ide však o dôležitú gradáciu veľkosti Ježišovej osoby, o zväčšenie záujmu o Jeho osobu, o prípravu „mysle“ človeka na „vrchol“ pravdy o Ježišovi.

Po vystupňovaní sporu medzi Ježišom a jeho protivníkmi (5 kontroverzií) je jasné, že elita, vrchnosť, vedúca vrstva národa, zostávajú stále „protivníci“. Obyčajní ľudia sa však za Ježišom stále viac a viac „hrnú“ a celé zástupy ho nasledujú. Je vidieť, že „tvrdosť srdca“ u vrchných predstaviteľov židovského národa bola naozaj veľká.

Fakt, že sa Ježiš „utiahol“ k moru do samoty a dal si pripraviť loďku, aby sa ľudia na Neho netlačili, dokazuje, že sa preventívne bránil možnému „tlaku“ od sveta a od ľudí, aby nestratil svoju cestu. Ježiš vedel povedať aj „nie“. Ježišova „logika“ je iná než čisto ľudská a má nemenné zásady. Celková logika evanjelia je iná. Ježišova smrť na kríži nie je koniec, ale nový začiatok. Také niečo naša všedná „logika“ nepripúšťa.

Ako hovorí aj sestra Faustína vo svojom Denníčku, dedičným hriechom a následnými hriechmi poznačená (zničená) ľudská prirodzenosť nedokáže sama od seba ani pochopiť a ani prijať Božie pravdy bez Božej milosti a pomoci. Prijať Ježišovo evanjelium za myšlienkový základ a pravdu života je nemožné bez pomoci a darov Ducha Svätého. Preto akékoľvek premýšľanie nad evanjeliom musí sprevádzať dôverná modlitba k Duchu Svätému, ináč sa nikdy nič nezmení. Okolo Ježiša boli zástupy, dav, veľké množstvo ľudí zo všetkých častí krajiny, ale koľkí z nich nakoniec pri Ježišovi aj zostali?

Loďka je stále pripravená, Kristova Cirkev je tu a Ježiš, Boží Syn, uprostred nej už 2000 rokov učí dav, zástupy ľudí pravde. Všetko je to veľký zázrak, tajomstvo a tešme sa na už určený veľký okamih nášho života, kedy to aj pre nás tu na zemi všetko skončí, prídeme do neba a uvidíme Pána Ježiša „z tváre do tváre“. Ja sa na tento „dotyk“ s Ním naozaj úprimne teším.