Biblická hodina č. 54

Prečo je napísané o synovi človeka, že bude veľa trpieť? – prorok Eliáš

(Mr 9, 11-13)

11 „Pýtali sa ho hovoriac: „Prečo hovoria zákonníci, že najprv má prísť Eliáš?“ – Aký súvis má táto otázka s diskusiou o zmŕtvychvstaní? Znalci Zákona jednohlasne učili, že príchod Pánovho dňa bude určite predchádzať návrat Eliáša (por. Mal 3,23-24). Učeníci touto otázkou vlastne akoby namietali, že nemôže predsa nastať vzkriesenie z mŕtvych, keď ešte neprišiel Eliáš. Ako vyplýva z formulácie otázky, namietali skôr proti učiteľom Zákona ako proti Ježišovi.

12 „On im odvetil: „Eliáš iste najprv príde a obnoví všetko. Prečo je teda napísané o Synovi človeka, že veľa vytrpí a bude opovrhnutý?“ – Ježiš v tejto odpovedi potvrdzuje správnosť očakávania Eliáša a svojou autoritou dosvedčuje, že učenie o Eliášovi je hodnoverné. Eliáš naozaj najprv príde ako Pánov „predchodca“. Eliáš sa v tomto prípade chápe nie ako konkrétny a dobre známy prorok, ale ako zatiaľ neidentifikovaný eschatologický veľkňaz, ktorý zhromaždí roztratených synov Izraela. V skutočnosti Ježiš neodpovedá a na otázku učeníkov odpovedá protiotázkou, ktorou na chvíľu mení tému a prenáša pozornosť od návratu Eliáša k osudu „Syna človeka“. Do jednej nejasnosti vnáša druhú nejasnosť. Do jednej záhady vnáša druhú záhadu. Ježiš akoby naznačoval, že učenie zákonníkov je bezpochyby správne, ale zároveň navádza mysle učeníkov k zamysleniu, či náhodou samotným učiteľom učenia neušli niektoré dôležité skutočnosti, ktoré menia to, čo učia. Môžu byť skutočnosti, ktoré hovoria, že všetko je ináč, napr. o tom, že očakávaná udalosť sa už stala.

13 „No hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“ – Výraz: „No hovorím vám“ sa v Markovom evanjeliu vyskytuje iba na tomto mieste. Ide o výrok vypovedaný s maximálnou autoritou. Ježiš opäť prenáša diskusiu na osobu Eliáša a tvrdí, že Eliáš už prišiel, a tak pretrvávajúce očakávanie Eliáša vyhlasuje za zbytočné. Ježiš dáva svojím výrokom najavo, že už dávnejšie nastala fundamentálna zmena, lebo Eliáš už prišiel (v osobe Jána Krstiteľa),  ale oni „urobili s ním, čo chceli“, – popravili ho. Ježiš takto predstavil Jána Krstiteľa za svojho skutočného predchodcu, ktorý však musel podstúpiť prenasledovanie a smrť. Analogicky, Syn človeka, Ježiš Kristus, bude takisto musieť mnoho trpieť, ako je o ňom napísané. Osudy oboch Božích mužov sledujú rovnakú trajektóriu.

Je veľmi dôležité všimnúť si, čo za „novinku“ sa Ježiš snaží vsadiť do mysle človeka. Skúsenosť bolesti a smrti, ktorej sa človek prirodzene tak silno bráni, ako i skúsenosť nespravodlivosti zo strany ľudí,  sa musia natrvalo zakoreniť do zmýšľania človeka, aby človek nebol z toho iba prekvapený či šokovaný, ale aby aj týmto skutočnostiam dokázal dať vysvetlenie, zmysel a aby našiel silu prijať ich, uniesť ich. Ježiš postupne vsúva do zmýšľania a do života človeka „kríž“. Život bez kríža nie je reálny.

Osoba Eliáša sa nie náhodou objavuje aj v Novom zákone, a to v priamej spojitosti s osobou Božieho Syna Ježiša Krista. Kto je teda prorok Eliáš? Meno „Eliáš“ (hebr. Elijahu), doslova znamená: „Mojím Bohom je Pán (Jahve)“. Už jeho meno predznamenávalo jeho povolanie: patriť a uctievať si výlučne jedného Boha izraela. Eliáš bol najväčším prorokom severného kráľovstva. Bol to „putujúci“ prorok vystupujúci s nevídanou horlivosťou a mocou slova. Texty o živote proroka Eliáša tvoria literárny celok, najmä Prvá a druhá kniha Kráľov. Hoci bohatá písomná a ústna tradícia, siahajúca do 9. storočia pred Kristom, opisuje Eliáša a udalosti s ním spojené pomerne nadneseným, dramatickým a ľudovým štýlom, vo všeobecnosti sa uznáva, že jadro opisu tvoria skutočné historické udalosti. Medzi spismi starého zákona sú state o Eliášovi napísané najkrajšou hebrejčinou. Hlavné náboženské témy u Eliáša sú zároveň aj tie, ktoré tvoria podstatu Božieho posolstva a za ktoré sa treba postaviť tak „ohnivým“ spôsobom, ako to urobil sám Eliáš. Dominantné témy sú: monoteizmus (Boh je len jeden), autorita Božieho slova, poslanie proroka, sociálna spravodlivosť. Vplyv Eliáša rástol natoľko, že ho ľudia začali prirovnávať k Mojžišovi. Nakoľko bol živý vzatý do neba na ohnivom voze, ľudia verili, že sa ešte raz vráti krátko pred „Božím súdnym dňom“.

O Eliášovi existovalo množstvo rôznych tradícií. Eliáš, ktorý mal znovu prísť, ktorého príchod sa opäť očakával, mal viacero atribútov. V Knihe Sirachovho syna sa oslavuje ako ohnivý prorok, ktorého slovo horelo sťa fakľa. Vystupoval ako neoblomný muž pevných zásad, jasného slova, neprístupný na žiadne kompromisy. Nebál sa nikoho, ani kráľov (por. 1 Kr 16-19). Bol mužom asketického života a sebazáporu (por. 2 Kr 1,8). Bol označený ako „predchodca“: "Hľa, ja vám pošlem Eliáša, prv ako príde veľký a hrozný deň Pánov..." (por. Mal 3,23). Bol mužom mnohých zázrakov (por. aj Sir 48, 4-5). Bol určený pre budúce ťažké časy, aby zmiernil Boží hnev, aby obnovil Izrael, aby obrátil srdcia otcov k synom a obnovil Jakubove kmene (por. aj Sir 48, 1-11).

Na Eliáša sa odvolávajú aj viaceré spisy Nového zákona. Ján Krstiteľ vystupoval "s Eliášovým duchom a mocou" ako Kristov predchodca (por. Lk 1, 17). Pri Ježišovom premenení na vysokom vrchu sa spolu s Mojžišom zjavuje aj Eliáš (por. predošlá biblická hodina). Na Eliášov príklad sa odvoláva apoštol Jakub, keď vo svojom liste prízvukuje naliehavú modlitbu (por. Jak 5,17n). Eliáš sa chápe aj ako pomocník pre nevinne trpiacich, kde sa Ježišov výkrik na kríži: „ELi, Eli, /Eloi, Eloi/ lama sabachthani?“ – „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ interpretuje ako volanie na Eliáša ((por. Mr 15, 35-36; por. aj 1 Kr 17,8-24). 

V tomto spektre najrôznejších predstáv o Eliášovi, ktorý mal prísť, nečudo, že nebolo jasné, kto vlastne tým Eliášom je. Je ním Ján Krstiteľ? Je ním Ježiš? Alebo ani jeden z nich? Evanjelista Marek niektoré črty Eliáša pripisuje jednoznačne Jánovi Krstiteľovi (asketický život, neoblomnosť slova), ale niektoré nie. Podstatnou otázkou je však Ján Krstiteľ ako „predchodca mocnejšieho“, ako predchodca Ježiša Krista; okolo toho sa krúti celý obraz Eliáša. A tým Ján Krstiteľ určite bol.

Ježiš k tomuto obrazu Eliáša predsa len dodáva čosi nové, nový rozmer, ktorý na prvý pohľad prekvapuje.Boží muž Eliáš je vystavený potupe, prenasledovaniu, utrpeniu. Potrebujeme si uvedomiť, že práve tento nový aspekt používa „Syn človeka“ ako „predobraz“svojho vlastného utrpenia, ktoré ho čoskoro čaká.

V čom je teda dôležitosť Eliášovej postavy? Prečo by sme mali vedieť o tejto osobe viac a najmä, vedieť ho spojiť s osobou Ježiša Krista, s hlavou postavou Nového zákona?

Vo Svätom písme, v Sirachovcovej knihe, je celá časť (48. kapitola) venovaná prorokovi Eliášovi. Eliáš bol Boží priateľ, ktorý celým svojím bytím svedčil o živom Bohu a bol citlivý na jeho opravdivú prítomnosť. Bol akoby „apoštolom“ jediného, pravého Boha. To isté je aj Ježiš. Eliášje mužom pravdy, ktorý vystupuje proti falošným kultom, ktoré zlákali takmer všetkých, ale on sa im nedá zviesť. Je pevný ako kameň vo svojich postojoch. To všetko dokázal iba preto, lebo si uvedomoval prítomnosť živého Boha. Eliáš nachádzal Boha v hĺbke svojej existencie, keď ho Boh oslovuje: „Odíď a ostaň na hore v mojej prítomnosti.“ Aj pri týchto slovách si môžeme všimnúť prvotnú podobnosť so samotným Ježišom, ktorému bol aj samotný prorok Eliáš naozaj „predchodcom“.

Eliáš odhaľuje, odkrýva na hore, v Božej prítomnosti, úplne niečo nové: nie Boha hrozného, nie strašného Boha Mojžiša, kto­rého sa všetci báli pod horou Sinaj. Eliáš odhaľuje Boha pokojného, trpezlivého, Boha jemného vánku. Aj tu vidieť podobnosť s Ježišom, ktorý predstavuje Boha ako nekonečne milosrdného Otca. Boh sa javí Eliášovi nie ako Boh sudca, nie ako Boh vojny, nie ako Boh zlosti, ktorý sa hnevá a ničí národy, ale pred Eliášom odkrýva úplne nový spôsob prežívania Boha.

Je to ďalšia dôležitá podobnosť s Ježišom, ktorý o Bohu priniesol „revolučné“ novinky dobroty a bezbrehej lásky.

Eliáš pochopil, že Boh sa delí o svoj život s nami. Sme deti Boha. To znamená, že nielenže my sme ľudom Božím a pat­ríme Bohu, ale že on je naším Bohom, že Boh patrí nám. Či nehovorí to isté aj sám Ježiš? Ježiš nás nazýva „priateľmi“.

Eliáš je veľmi radikálny, keď nám predstavuje základnú náboženskú voľbu: Budeš z celého srdca milovať svojho Boha a iba jemu slúžiť. Eliáš sám o sebe hovorí: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov“ (por. 1 Kr 19, 10). Ani Ježiš nikdy neurobil kompromis, neustúpil ani pod krížom.

Eliášova skúsenosť a jeho svedectvo života boli také ohromné a veľké, že ho urobili nesmrteľným. Nezomrel. Židia tomu pripiso­vali veľký význam. Ak nebolo v Svätom písme zaznamenané, že niekto zomrel, znamenalo to, že žije. Dokonca aj veľký Boží muž Mojžiš zomrel na hore Nebo, ale Eliáš neumiera, je vzatý do neba. Táto podobnosť s Ježišom je azda najvýraznejšia. Pravda o Ježišovom nanebovzatí tvorí základ našej viery.

Eliáš je Pánov služobník, človek, ktorý je celkom odovzdaný Bohu. A to, čo koná, koná pre Pána; je pripravený splniť jeho priania. Božie slovo bolo dominantné v jeho živo­te.To isté sa nás snaží naučiť aj Ježiš.

Prorok Eliáš bol človekom, ktorý žil v čase hlbokej krízy viery a v čase zneužitia kráľa, čiže svetskej moci. Treba si uvedomiť, že pre Izraelitov to bola veľmi ťažká náboženská situá­cia. Každé bohaté náboženstvo vytvorilo veľa bo­hov, ako to bolo neskôr aj u Rimanov. Čím viac bohov, tým väčší význam má náboženstvo. Preto Izraeliti, ktorí mali iba jedného Boha, pôsobili smiešnym dojmom: „Čo je to za náboženstvo – iba jeden boh?“ Bola to pre nich ťažká situácia. Uctievali Boha, ktorý bol pre nich vzdialený a nepochopiteľný. Pozerali sa so závisťou na náboženstvá iných národov, ktoré si postavili zlatého býka alebo kravu, a to bol ich boh. Baal bol veľkým pokušením pre Izraelitov, najmä keď aj samotný kráľ a krá­ľovský dvor uskutočňoval kult Baala, pričom ničil a zabíjal pro­rokov Jahveho, Boha Izraela. A prorok Eliáš vidí, ako ľud ide za týmto kultom Baala. Veľmi podobná situácia bola i v čase narodenia Ježiša Krista. Podobností medzi prorokom Eliášom a Ježišom pribúda.

Eliáš chce doviesť ľudí ku konfrontácii, ukázať im, kto je opravdivým Bohom (por. 1 Kr 18, 20-39). A je dôležité opäť zopakovať, že nenecháva miesto pre kompromis. Buď – alebo. Niet inej cesty. Jeho situácia je veľmi ťažká, veľmi od­vážna, musel veľa riskovať. Jeho konfrontácia nemá iba náboženský charakter, ale je to spor s kráľovským dvorom, stavia sa proti absolutizmu kráľovského dvora. Eliáš nemá priateľov, lebo ľudia majú srdce naklonené Baalovi. Kráľovský dvor s ním bojuje, chce ho zničiť. Situácia už bola neúnosná a Eliáš sám riskoval konfrontáciu dvoch kultov. V biblii nemáme napísané, že Boh mu prikazuje, aby to urobil. Možno vidiac, že nemá iné východisko, zúfalo sa rozhoduje pre konfrontáciu týchto dvoch kultov. Dobre vie, že riskuje svoj ži­vot. Keby prehral, je zničený. Vo veľmi podobnej situácii nachádzame aj Ježiša, najmä na Veľký Piatok.

Eliáš sa púšťa do priameho boja proti Baalovi. Pre Eliáša bol toto vrcholný čin. Musel to urobiť, nech by sa stalo čokoľvek. Ak Boh stojí na jeho strane, umožní mu vyhrať. Ale na druhej strane musel uro­biť veľký krok vo svojej viere, aby mal odvahu urobiť to. Bol sám proti všetkým. Kňazov Baala bolo možno 450. Izraeliti dúfali, že Eliáš prehrá, že budú mať ko­nečne pokoj od Boha a budú si robiť, čo chcú. Eliáš o tom dobre vedel. Kňazi Baala začali svoje veľké obrady a využívali všetko, svoju mágiu, svoju tajomnú vedu. Boli si istí, že vyhrajú. Lenže my vieme, ako to všetko dopadlo.oheň padá na Eliášovi obetu a on vyhráva. Eliáš okamžite zabíja kňazov, čím chce úplne zničiť kult boha Baala. Podobnosť medzi Eliášom a Ježišom nám dáva stále väčšiu šancu správne pochopiť to slovo „predchodca“. Ježiš mal viac vynikajúcich „predchodcov“, ktorí sa mu v mnohom rovnali, ale boli to len ľudia; nikto z nich nebol Boží Syn ako Ježiš.

Nakoniec treba poukázať na poslednú výraznú podobnosť proroka Eliáša s Ježišom. Eliáš i napriek všetkému prežíva rôzne sklamanie, klesá na duchu, stráca nádej, chce zomrieť. Aj Ježiš zakusuje zradu, smúti, plače, je celkom ľudský. Keď Eliáš zabil všetkých Baalových kňazov, i tak to nezmenilo náboženskú situáciu. Kráľovský dvor dovádza do zúrivosti, chcú ho úplne zničiť. Eliáš uteká. Uteká pred zlomyseľnou kráľovnouJezabel na púšť a tam chce skončiť svoj život. Zdá sa, že i tak utrpel po­rážku, že i tak všetko prehral. Nemal už síl na svoju prorockú misiu. A vidíme, že v takejto beznádejnej chvíli, v takejto kríze prichádza k nemu Boh a sám mu dáva pokrm. A silou tohto pokrmu ide 40 dní. Aj my veľmi ťažko prežívame krízu, máme v srdci zmätok, nepokoj, tmu, všetko sa akoby zrútilo, nenachá­dzame východisko. Vyčítame Bohu, prečo je to tak. Neuvedomujeme si, že Boh nás môže nechať vstúpiť do krízy pre­to, aby bol bližšie k nám. A vtedy prichádza ten opravdivý Boh, a nie naše predstavy Boha. V kríze k nám prichádza ako opravdivý Boh, ako Boh lásky. Preto Ježiš, keď apoštol Peter namieta a odhovára Ježiša od cesty kríža, ten ho ostrým spôsobom posiela preč z cesty.

Eliáš a predovšetkým sám Ježiš, nám ukazujú, že ak človek nie je vopred pripravený na kríž a na krízu, potom sa mu celé kresťanstvo rúca, lebo nie je zvyknutý prežívať Boha aj v ťažkej situácii. Slovo „kríza“ má pôvod v starogréckom slove „krino“, ktoré znamená vyberať, rozhodovať, posudzovať, merať medzi dvoma opačnými variantmi ako napr. úspech – neúspech, právo - bezprávie, život – smrť. Z neho neskôr vzniklo slovo „krisis“, ktorým sa vyjadrovala rozhodná chvíľa alebo „problémová“ doba. Z gréckeho „krisis“ sa vyvinulo naše slovo „kríza“. Musíme si teda uvedomiť, že čas krízy je vlastne požehnaným časom, lebo vtedy je Boh blízko nás. My však často vidíme iba se­ba, svoje problémy, a Boha, ktorý je tak blízko, nevidíme. Aj Eliáš sa ocitol v takej situácii – bol už na hranici živo­ta, na hranici svojej nádeje, plný zúfalstva, lebo zdanlivo všetko pre­hral. A vtedy ho Boh vedie na horu a odkrýva mu pravdu o sebe, akým Bohom je – Bohom jemného vánku (por. 1 Kr 19, 11-16).

Ideológia Achabovho kráľovského dvora spôsobila, že veľa ľu­dí porušilo a rozviazalo zmluvu, ktorú Boh uzavrel s vyvoleným národom. Veľa ľudí bolo nerozhodných: Baal alebo Boh? Nevedeli, čo majú robiť. Niektorí zbabelo mlčali, pre iných bol boh jednoznačný – Baal. Boli však aj takí, ktorí prežívali krízu, krízu svojej viery, vernosti, nábožen­stva. Eliáš išiel najprv na vrch Horeb, aby obnovil zmluvu s Bo­hom. Tam na vrchu Horeb obnovil zmluvu lásky. To, čo prežil Moj­žiš s vyvoleným národom, Eliáš prežíva ešte raz. Ide k prameňu svojej viery. Aj Ježiš vystúpil so svojím krížom na vrch Golgotu. Aj my musíme konať tak isto, aby sme sa v čase krízysnažili vrátiť k prameňu viery.

Prorok Eliáš je dávna, starozákonná postava, ktorá má veľmi blízko novému „evanjeliovému“ posolstvu.

Eliášov duch stále pôsobí, pretože duch Eliáša je doslova „nesmrteľný“ a pozýva nás, aby sme sa nebáli byť svedkami živého, pravého a milosrdného Boha, do­konca, ak by bolo treba, aj proti všetkým ľuďom.

Kristova Cirkev má tri funkcie: kňazskú, prorockú a kráľovskú. Každý kresťan má byť teda aj prorokom. Každý nás by mal teda svedčiť o Bohu, vystupovať proti všetkým prúdom a túžbam žiť bez Boha.